Soňa Rebrová
Odsúdená pre život
Keď sa povie vojna, väčšina z nás si predstaví vojakov, zbrane a straty na životoch. Ale vojna, to sú aj osudy žien, ktoré museli prežiť bez mužov. Žien, na pleciach ktorých ostala starosť o rodinu, jedlo, prežitie. A boli to práve ženy, ktoré po vojne budovali celé mestá a snažili sa dať do poriadku to, čo vojna napáchala.
Príbeh Odsúdená pre život rozvíja príbeh žien troch generácií - starej mamy, mamy a dcéry - do života ktorých zasiahla druhá svetová vojna. Kvôli tomu, aby prežili, musia zvládnuť aj veci, o ktorých si mysleli, že ich nikdy nezvládnu. Vojna všetky tri ženy rozdelí a každá prežíva svoj vlastný, strastiplný príbeh. Prežijú vojnu? Stretnú sa po nej opäť všetci pospolu a budú opäť šťastná rodina, alebo im to osud nedožičí?
Strhujúci príbeh, ktorý približuje kruté fakty vojny na pozadí emotívnych ľudských príbehov.
xxx
Emotívna. Skutočne jeden z takých príbehov, ktoré sa nenapíšu každý deň. Téma, ktorú si autorka vybrala, je drsná, je takmer neuveriteľná svojou pravdivosťou, je mementom minulosti, ktoré s počtom rokov od skončenia druhej svetovej vojny, upadá do zabudnutia a nemalo by.
Hovorí sa, že človek je najhorším, najkrutejším tvorom, a je to pravda. Raz za čas nám všetkým neuškodí pripomenúť si minulosť, varovať pred ňou mladšiu generáciu, ukázať, čoho všetkého je ľudstvo schopné.
Soňa Rebrová si túto tému vybrala zámerne a v krátkom časovom odstupe rokov 1938 až 1945-6 rozvinula príbeh troch žien, starej matky Ráchel, jej dcéry Sáry a malej Rút, z čoho najvýraznejší a najemotívnejší je opis života v koncentračnom tábore mladej ženy Sáry.
Mesiace a mesiace hrôz, tisíce a desaťtisíce mŕtvych, každodenný život s hrozbou smrti v každej sekunde a minúte dňa, neľudskosť, strata dôstojnosti, otupenosť a boj...
Mladá židovská rodina mala šťastný život, kým Nemecko nerozpútalo druhú svetovú vojnu, kým sa prioritou číslo jeden nestalo cielene vyhladzovanie židov a iných rás, kým sa nezačali stavať najprv pracovné, potom vyhladzovacie tábory. Na pozadí skutočných historických udalostí doby nám autorka poskytla príbeh inšpirovaný skutočnými osudmi, skúsenosťami, zážitkami a tie robia túto knihu výnimočnou.
Sáru s dcérou ako mnoho ďalších židov deportovali do koncentračného tábora a mala šťastie, že ju neposunuli hneď do plynu. Dieťa si vyhliadol nemecký dôstojník, pretože jej výzor bol ideálom čistej rasy, pretože bola roztomilým dievčatkom, pretože sa mu páčila... Nestarajúc sa o city matky, ktorej z náruče vyrvú dieťa.
Sára sa však naučila prežiť aj tam, kde to tisíce iných vzdalo, otupila sa, bočila od ľudí, nehľadala priateľstvá, pretože tie trvali veľmi krátko a boleli. Jedného dňa však predsa len stretne naivnú mladú ženu, ktorú „poučí“ ako to v koncentračnom tábore chodí aj napriek všetkým predsavzatiam v nej nájde spriaznenú dušu a priateľku.
Kniha je priam prešpikovaná scénami, ktoré človeku berú dych, ktoré vás prinútia zamyslieť sa, je napísaná tak, že ju nechcete odložiť a čítate ďalej aj napriek tomu, že vám na koži naskakujú zimomriavky a v očiach vás pália slzy, no napriek tomu chcete vedieť, ako to skončí. Ako to so Sárou a jej rodinou napokon dopadne.
Napriek udalostiam, ktorým sa kniha venuje, je napísaná tak, že cítite niečo pozitívne, je plná nádeje a vôle človeka prežiť čokoľvek... Len nech sa to už nikdy nezopakuje...
Ďakujem, Soňa Rebrová za nevšedný čitateľský zážitok, ďakujem, že som takúto knihu mohla čítať. Rozhodne ju odporúčam všetkým.
